Vznik slnečnej sústavy, vznik sluneční soustavy, slnečná, sústava, Zem, Mesiac, Slnko, planéta, planéty, vesmír, astro, astronomia, rotácie,
Vznik slnečnej sústavy
Rastislav Vallo © 2004

Porovnanie - so súčasne akceptovanou akréčnou teóriou

K tomu aby sa táto teória stala akceptovateľnou alternatívou, je potrebné postaviť ju do priamej konfrontácie so súčasne akceptovanou teóriou.

Porovnanie rozhodujúcich problémov
Nová teória Súčasná akréčna teória
Problém hybnosti Slnka a planét
problém neexistuje - všetky telesá majú nezávislú hybnosť danú vznikom sústavy z dvoch pôvodných telies nedokáže vysvetliť. Je to súčasne dôkaz, že sústava nemohla vzniknúť z jedného pôvodného mračna, ktoré sa sformovalo do disku
rotácie planét a telies
Proto-Planéta získala rotáciu niekoľko miliónov rokov trvajúcim impulzom, a v súlade so zotrvačnosťou hmoty bola prenesená na planéty nedokáže vysvetliť - telesá by mali mať po akrécii rôzne, nízke - prípadne žiadne rotácie
rozdielne chemické zloženie telies
roztrhanie gravitačne diferencovaného (usporiadaného) telesa umožnlo utvorenie rozdielnych telies ako pozorujeme - to platí pre všetky telesá: od planét, cez mesiace po meteority nedokáže vysvetliť - po chaotickej akrécii musia byť všetky telesá podobné
vznik Zeme a Mesiaca - neželezné jadro Mesiaca
Zem sa oddelila z centrálnej časti (obsahuje železo), Mesiac z (blízkej) okrajovej časti a začali vzájomný obeh. (pohybovo, numericky viď v počítačovej simulácii) nepresadil sa ani jeden z troch základných scenárov. Každý z nich má nedostatky ktoré nie sú obhájiteľné mechanicky, alebo teoretickou astrofyzikou
meteory "z Marsu, Mesiaca" a iných planét
meteory vznikli ako zostatky trhania Proto-Planéty a ich zloženie sa môže zhodovať s ktorýmkoľvek telesom. Dopady meteorov rôzneho druhu sú práve dôkazom platnosti teórie vymrštenie hmoty únikovou rýchlosťou po náraze iného telesa je exkluzívna a mechanicky ťažko obhájiteľné, hoci má značnú publicitu
vlastnosti meteoritov (všeobecne)
- trhaním hmotnostne usporiadaného telesa sa dá vysvetliť vznik takýchto rozdielnych telies.
- je spoľahlivo preukázané, že chlondry (silikátové bubliny o priemere do 1 mm), ktoré obsahujú meteory mohli vzniknúť iba v podmienkach tlaku a nasledujúceho prudkého ochladenia. To plne vyhovuje stavu po roztrhaní kompaktného telesa
- nedokáže vysvetliť vznik hmotnostne diferencovaného železného meteoritu
-chlondry sa nedajú vysvetliť akréciou (v malých telieskach po zlepovaní je tlak blízky nule)
Eliptická dráha Merkúra
Eliptická dráha je súlade s nebeskou mechanikou - pozri obr. 10 v časti "Utvorenie planét" Nedokáže vysvetliť. Aby sa prach a plyn usporiadal do eliptickej dráhy, naviac v blízkosti gravitačného vplyvu Slnka a utvoril Merkúr, je exkluzívne riešenie v rozpore s logikou, rozumom a základmi (zákonmi) fyziky.
Reálne pozorovania - exoplanéty
teória predpokladá excentrické dráhy a pozorovania potvrdzujú jej platnosť
- podrobne v časti "Pozorovania..."
nedokáže vysvetliť excentricity dráh objavených extrasolárnych planét, prstencové a eliptické disky

Diskusia - problémy

Teóriu ovplyvňuje stanovenie hodnoty hustoty medzihviezdnych mračien, v ktorých sa pohybovala sústava telies Proto-Slnko - Proto-Planéta. Problém je iba "v akej vzdialenosti" nastalo roztrhanie Proto-Planéty, a nie je v rozpore s princípom.

  • A/ Brzdiaci koeficient "alfa" odpovedá hustote prostredia, ovplyvňuje čas od pripútania Proto-Planéty, po dosiahnutie kritickej hustoty kde bola roztrhaná. Podrobnejšie výpočty by mohli časovo pozmeniť, ale aj upresniť priebeh a dobu tvorby našej slnečnej sústavy.

  • B/ Hustota prostredia mala súčasne rozhodujúci vplyv na vzdialenosť Proto-Planéty od Proto-Slnka, kde bola roztrhaná. Neskoršie prepočty ukazujú že z hľadiska mechaniky utvárania dráh, by bolo možno vhodnejšie, ak by sa trhanie Proto-Planéty i Proto-Zeme uskutočnilo vo väčšej vzdialenosti od Proto-Slnka. Potom ale vzniká problém s menšou rýchlosťou Proto-Planéty.

    Riešením problémov A-B/ je preukázanie, že plyn a prach padajúci na Proto-Slnko nepadal kolmo, ale v čiastočnej rotácii po špirále. (Bol by pozorovaný disk). Potom by bol jeho pád spomalený po dlhšej dráhe, a jeho hustota smerom k Proto-Slnku by stúpala rýchlejšie - v závislosti na miere jeho rotácie. To by spôsobilo, že roztrhanie Proto-Planéty nastalo v podstatne väčšej vzdialenosti (10-15 AU). Súčasne by planéty "získali čas" skôr stabilizovať dráhy blízke kružnici.

  • C/ Veľké parametrické možnosti sú v spôsobe a mieste trhania. (Pred, alebo za perihelom dráhy). Podobne ak definujeme hodnoty v okamihu trhania len o zlomok iné, môže sa utvoriť veľmi odlišná sústava. (Napríklad zmena rotácie Proto-Planéty o 1/100 rozhodne o tom, či jedna z planét získa, alebo nezíska "veľký" mesiac. Malá zmena prvotného vektora pohybu vyvoláva významné zmeny v usporiadaní. Hodnoty však nemenia princíp: špecificky jedinečná sústava sa utvorí vždy.

  • D/ Osobitný "problém" je interpretácia dvoch trhaní: Proto-Planéty a Proto-Zeme. Hoci je logické, že zostatky po roztrhanom telese môžu byť znova roztrhané, predsa sa môže zdať druhé trhanie za vykonštruované. Na druhej strane - zostava teresterických planét s dominantnými telesami Venuša-Zem, až po pás asteroidov sa nápadne podobá zostave joviánskych planét počnúc telesami Jupiter-Saturn až po Kuiperov pás asteroidov. (Pozn.: ako variant teórie možno aplikovať aj jedno trhanie s utvorením kompletnej sústavy).

    Záver

    V tomto štádiu je teória podaná ako vedecký, racionálny a logický scenár, pripravený na oponovanie a porovnanie so súčasnou akréčnou teóriou. Do textu sa nevtesnali viaceré nové astrofyzikálne otázky, či podrobnejší popis niektorých fáz riešenia, ktoré teória vyvoláva (pohyb "ťažkých" prvkov - pozostatkov supernovy v Galaxii, sklápanie ich dráh do roviny disku Galaxie, vznik malej hviezdy s inicializátorom z tmavej hmoty, vznik dvojhviezd, a pod.).

    Možno očakávať, že niektoré parametre po oponentúre zmenia svoje hodnoty - časové údaje zväčšovania Proto-Planéty a Proto-Slnka, a alternatívy ich vzájomného približovania. Možno diskutovať o vzdialenosti roztrhania Proto-Planéty, pravdepodobne až do vzdialenosti 10-15 AU od PS, čo poskytne planétam čas, do doby zažiarenia Slnka zmenšili excentricity dráh a utvorili kruhové dráhy v brzdiacom prostredí. Podrobný výskum a simulácie upresnia na koľko telies sa rozdelila PP - osobitne koľko telies získalo dráhy menšie ako Jupiter. V nasledujúcom kroku bude treba spresniť dráhu Proto-Zeme a v simuláciach spresniť vznik teresterických planét. Zaujímavé prepočty oddelenia telies z pólov PP umožnia formulovať sklonené osi rotácie planét - najmä Uránu aj s jeho mini-planetárnym systémom skloneným skoro v pravom uhle k ekliptike.
    Tieto parametre možno simulovať v programe, ktorý je k dispozícii na stiahnutie na úvodnej stránke. Hodnoty sa jednoducho zadávajú v súbore "vss-data.xls"

    Bolo by ideálne umožniť vedeckú polemiku, kde by sa uviedli argumenty tejto teórie proti argumentom súčasne akceptovanej akrečnej teórie. Z krátkeho porovnania plynie, že táto teória dokáže vysvetliť "nevysvetliteľné" problémy, a plodná diskusia by mohla obohatiť úroveň súčasných poznatkov.

    Rastislav Vallo, júl 2005


    Rastislav Vallo © 2004


  • Obsah
  • Vstupná stránka - úvod
  • Súčasná akréčna teória
        Problémy súčasnej teórie

        Vznik slnečnej sústavy

  • Základný princíp - tvorba telies
        Pohyb látky Galaxiou
  • Vznik ProtoSlnka a ProtoPlanéty
        Pripútanie a vzájomný obeh
        Získanie - vznik rotácie
  • Roztrhanie Protoplanéty
  • Utvorenie planét (a telies)
        Zažiarenie Slnka
        Vznik planetárnej sústavy


  • Dôsledky - aspekty - dôkazy
        Rotácie planét ...
  • Pozorovania - dôkazy teórie
        Extrasolárne planéty
        R-Monocerotis (štúdia)
        Snímky z HST
  • Porovnanie, problémy a záver

  • Laická-skrátená verzia

  • Vznik sústavy na 1 stranu

  • Problémy s publikovaním

  • Problém 1: postoj SAV a AÚ
  • Problémy s médiami a TV

  • Linky
  • Len na vstupnej stránke